Iniciatíva „Za mňa nehovoria“ si kladie za cieľ odlíšiť tých, ktorí sú často v mlčiacej väčšine od tých, ktorí sú v ukričanej menšine. Hovoríme o kresťanoch v našej spoločnosti. V súčasnosti je opäť niektorými ľuďmi, stranami a hnutiami používané heslo „Za Boha a za národ“ a je zneužívané na ich propagandu. Rovnako ako to bolo s týmto mobilizačným heslom, ktoré vzniklo v prostredí HSĽS v 20tych rokoch minulého storočia a bolo masívne zneužívané propagandou počas vojnového Slovenského štátu.
Za Boha s nenávisťou v srdci?
Už nejaký čas so znepokojením sledujeme, ako sa istá časť politickej scény, ale aj slovenskej verejnosti radikalizuje. Pripravili sme preto výzvu pod názvom „ZA MŇA NEHOVORIA“. Chceli by sme v nej nastaviť zrkadlo a jasne sa dištancovať od prejavov nenávisti, antisemitizmu, rasizmu a netolerancie. Uvedomujeme si, že v dnešnom svete je niekedy ťažké odlíšiť dobro a zlo, ale vnímame potrebu jasne sa ako kresťania vysloviť, že tí, ktorí pod heslom „Za Boha a národ“ šíria nenávisť, nehovoria za nás.
Pripojením sa k iniciatíve „ZA MŇA NEHOVORIA“ môžu kresťania, ale aj ostatní ľudia jasne vyjadriť, že naším Bohom je Boh lásky, milosrdenstva, milosti, ale aj spravodlivosti. Nikdy to však nie je Boh nenávisti. A práve preto ľudia oháňajúci sa heslom, ktoré bolo často zneuzívané za vojnového Slovenského štátu, nehovoria za nás.
V dnešnej dobe je na internete a sociálnych sieťach množstvo prejavov nenávisti, vyhrážania sa a falošných argumentov. A často ich šíria ľudia, ktorí sa prezentujú kresťanskými hodnotami a konzervatívnymi názormi. Ale byť kresťanom znamená šíriť Božiu lásku a hodnoty na mieste môjho pôsobenia.
Každý dobrý strom rodí dobré ovocie
V písme je napísané, že dobrý strom spoznáme po ovocí. (viď Matúš 7, 15-20). Je z toho jasné, že dobrý strom nemôže prinášať zlé ovocie. A ovocie pýchy, nenávisti, povyšovania sa a násilia nie je dobrým ovocím. Preto, ak sa niekto spája s nenávisťou, spája sa so zlom. A jeho strom prináša zlé ovocie. Spochybňuje holokaust, či deportácie a vyvražďovanie občanov Slovenského štátu iných národností, vyznania, inej farby pleti alebo zmýšľania. Za Slovenského štátu to stálo životy asi 70 000 ľudí. Strom, ktorého ovocie sa dnes hlási otvorene, či skryte k fašizmu, antisemitizmu alebo nenávisti k ľuďom, ktorí majú iné zmýšľanie, farbu pokožky alebo vieru, nemôže mať dobré korene a nemôže byť dobrý. Riešenie našich problémov nie je v násilí, nie je ani v extrémizme. Nájdeme ho len v zmene nášho srdca. Nie, nechceme súdiť, ale chceme pomenovať. Pretože už nemôžeme mlčať, ak sa za nás snažia hovoriť tí, ktorí prekrúcajú Božie meno a hodnoty. Ako to vyzerá, ak sa zíde viac takýchto ľudí? To je možné vidieť tu – demonštrácia extrémistov alebo ešte konkrétnejšie tu – vystúpenie pána poslanca za ĽSNS Milana Mazureka.
Vo svojom záujme a nie v záujme národa
Vo svojom záujme, nie v záujme národa mnoho z týchto ľudí manipuluje realitu, šíria rôzne hoaxy a vymyslené konšpirácie. Cieľom je rozklad a spochybnenie princípov demokracie, ktorá je postavená aj na kresťanských hodnotách. Skutočným cieľom je odstránenie demokratického zriadenia a nastolenie diktatúry týchto extrémistov. Nie kvôli národu, ale kvôli vábivému pocitu moci. Príklady Kotlebovej propagandy alebo ako pracujú alternatívne weby.
O tom, že ľudia okolo Mariána Kotlebu a podobných zoskupení nebojujú za Boha a v konečnom dôsledku ani za národ netreba veľa hovoriť. Tí, ktorí chcú pochopiť, pochopia z ich vyjadrení a skutkov. Každý z týchto dám a pánov má svoju minulosť, ktorú sa dnes mnohí snažia skryť. Stačí si pozrieť blogy Jána Benčíka, ktorý túto scénu dôsledne mapuje, za čo si zaslúži úctu. Pán Benčík sa stal v posledných mesiacoch terčom posmechu, ale aj vyhrážok násilím a aj zabitím. Článok a video s Jánom Benčíkom.
Kráčať do budúcnost znamená pravdivo hodnotiť minulosť.
Niekedy, ak chceme pozerať do budúcnosti a vedieť kam kráčame, musíme sa pozrieť na minulosť. Je faktom, že vojnový Slovenský štát, na čele s ThDr. Jozefom Tisom napáchal množstvo zlého. Tiež pokrivkáva jeho spájanie s národným cítením. Vznikol totiž skôr ako dôsledok ultimáta a výsledok rozhodnutia Nemecka, než ako naplnenie historického sna Slovákov o samostatnosti. Ak sa nedokážeme pozrieť pravdivo na túto časť našej histórie, ak nedokážeme ako kresťania povedať jasne, v čom bol tento štát pre Slovákov prínosom a kde naopak úplne zlyhal, nemôžeme vidieť jasne budúcnosť. Je nevyhnutné, aby sme ako kresťania uznali chybu a robili pokánie zo zverstiev, ktoré Slovenský štát napáchal. A to aj za cenu toho, že uznáme, že chybu robili aj niektorí vtedajší predstavitelia cirkvi, kresťania, vrátane prezidenta Tisa. Inak budú tzv. národovci a „jediní praví vlastenci“ neustále tento štát velebiť a odvolávať sa pritom na Boha a národ. Na druhej strane je dôležité si uvedomiť, že cirkev a jednotlivci konali v období vojnového Slovenského štátu aj veľa dobrého. Príkladov sa na to dá nájsť mnoho.
Boh použil kráľa Dávida napriek tomu, že mal na krku zradu, vraždu, smilstvo. Ale musel uznať svoje hriechy a robiť pokánie. Otázkou teda pre cirkev a kresťanov je, či neprišiel čas vyrovnať sa s hriechmi, ktoré sa páchali na ľuďoch počas Slovenského štátu? Pripomeňme si spoločné vyhlásenie arcibiskupa Zvolenského a predsedu židovskej náboženskej obce z roku 2016. Úvod vyhlásenia hovorí: „Dnes si pripomíname výročie známej encykliky Pia XI. „Mit brennender Sorge“. „S horlivou starosťou“ napísal tento pápež v roku 1937 Nemcom, pretože nechcel, aby Cirkev zostala medzi „spoluvinníkmi za neinformovanosť“ po tom, čo sa k moci dostal Hitler a jeho vplyv zasiahol celú spoločnosť. Pápež jasne odsúdil rasovú ideológiu a označil ju za neprijateľnú pre kresťanov. „Veriacim v Boha nie je každý, kto rečnícky používa slovo Boh,“ zdôraznil. „Len povrchné mysle môžu podľahnúť bludu a horliť za národného Boha, za národné náboženstvo, nerozumne sa pokúšať vtesnať Boha, stvoriteľa celého sveta […] do hraníc jedného národa, uväzniť ho do krvného priestoru jedinej rasy.“ Celý text vyhlásenia tu. Alebo si pripomeňme vyhlásenie ECAV k 70. výročiu deportácií Židov z roku 2012.
Takže nie, nie sú ani za Boha, ani za národ. Sú len proti, aby sa mohli opájať mocou. Neprinášajú riešenia, len populistické a extrémistické vyhlásenia. A ak sa všetci dobrí ľudia nepostavia proti, môže to byť ešte horšie. Za Boha a za národ? Nie ďakujem, za mňa nehovoria…
Ivan Kotúček, iniciatíva 7 vrchov
Sme vďační signatárom, ktorí sa pripojili k našej iniciatíve „Za mňa nehovoria“. Ich zoznam nájdete pod textom výzvy.
Ak nehovoria ani za Teba, pridaj sa svojím podpisom k našej iniciatíve.